Katrin Lengyelová, moderátorka:
“Obrie banky z Wall Street, aj veľké európske banky sa vzdávajú svojich londýnskych bášt. Pandémia poskytla niektorým bankám podnet na redukciu kancelárskych priestorov v snahe udržať si hotovosť, lebo mnohé pracovné miesta zanikli. Švajčiarska Credit Suisse napríklad vyprázdňuje deväť poschodí kancelárií a Morgan Stanley analyzuje všetky svoje priestory v Londýne.
Ekonomiky čelia najväčšej recesii za celé dekády a nájomníci sklenených a oceľových veží, ktoré dominujú londýnskej štvrti City môžu pristúpiť k veľkej redukcii kancelárskych priestorov. To predstavuje riziko pre majiteľov nehnuteľností. Na budúcnosť kancelárskych budov má okrem ekonomickej krízy vplyv aj zistenie, že práca z domu môže byť efektívna a môže pokračovať aj po pandémii, čo poskytuje firmám ďalšiu príležitosť na racionalizáciu nákladov.
Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, je mojím hosťom, s ktorým sa pozrieme práve na túto tému. Prajem vám pekný deň, vitajte u nás v štúdiu.”
Celý rozhovor si môžete vypočuť tu: https://www.ta3.com/clanok/1187872/host-v-studiu-j-palencar-o-bankach-zbavujucich-sa-priestorov.html
Ján Palenčár, prezident NARKS, (hosť v štúdiu):
“Dobrý deň.”
Katrin Lengyelová:
“Tak počuli sme, že veľké banky, ale aj veľké firmy po pandémii koronavírusu, kedy museli naozaj redukovať pracovné miesta, a mnohí ľudia začali pracovať z domu, zistili cez túto skutočnosť, alebo prišli k takému uvedomeniu, že tie tisícky metrov štvorcových, ktoré si prenajímajú, alebo vlastnia ako kancelárske priestory, sú de facto zbytočné, a začínajú sa ich postupne zbavovať. Pre nich je do dobre, pretože ušetria, ale natíska sa otázka budúcnosti kancelárskych priestorov, znamená to, že tie, ktoré poznáme, a je ich naozaj mnoho, budú poloprázdne?”
Ján Palenčár:
“Áno, koronakríza priniesla aj takúto zmenu správania, vynútenú zmenu správania veľkých zamestnávateľov, ktorí boli nútení svojich zamestnancov poslať na tzv. home office, čiže kde to bolo umožnené, tak boli zamestnanci online v spojení s firmou cez počítače, dokonca mnohé mali konferencie, prípadne veľké porady sa práve realizovali online, takže naozaj sa naznačil ten budúci smer vývoja kancelárskych priestorov v mnohých odvetviach.
Neznamená to však, že tento home office bude v tak značnej miere využívaný, že to zásadne zmení život kancelárskych budov a výstavbu kancelárskych budov. Čiže môžme sa baviť v percentách, prípadne v malých desať percentách, že bude využívaný do väčšej miery home office, ale tá úloha administratívnych centier bude stále veľmi výrazná.”
Katrin Lengyelová:
“Dotkneme sa ešte toho home officeu, o ktorom hovoríme, ktorý, zdá sa, že je nielen u nás, ale všade na svete je stále viac a viac aktuálny. Vy máte nejaké poznatky, nejaké pozorovania zo Slovensko, ako ľudia na neho reagujú?”
Ján Palenčár:
“Tie prvé informácie, ktoré boli z firiem, ktoré napríklad využívali už do koronakrízy home office v menšej miere, tam ako keby zvýšenie množstva zamestnancov, ktorí pracovali cez home office, bol bezproblémový, a v podstate fungoval kontinuálne, pri firmách, ktoré menej využívali home office, sa dokonca ukázalo, že v mnohých prípadoch ľudia doma pracujú viac ako v práci, to znamená, tá výkonnosť bola vyššia, samozrejme, táto situácia nie je udržateľná dlhodobo, proste zamestnanci neboli zvyknutí na to, že sú pripojení osem hodín, osem a pol hodiny, ale v podstate boli pripojení celý čas, ako boli doma, a priebežne pracovali, takže toto naozaj je potrebné aj zanalyzovať, aký tento home office má dopad na fungovanie firiem a firmy, aby firma vedela si povedať, že áno, vieme natrvalo určité množstvo zamestnancov umiestniť na home office, čiže toto naozaj chce dlhšie obdobie skúmania práve toho správania zamestnancov cez home office.”
Katrin Lengyelová:
“Naozaj trvalý home office by možno mnoho ľudí aj ocenilo, ale tu sa natíska otázka, a vy ako zástupca realitných kancelárií možno už máte aj nejaké analýzy, alebo nejaké dáta, či ľudia pri kúpe bytov uvažujú už aj o tom, že by v tom byte chceli mať aj nejaký priestor, kde budú mať nejakú svoju kanceláriu, nejaký svoj office, lebo možno mnohí zistili, že keď majú doma aj deti, ktoré nechodili počas pandémie do školy, tak nemali kde pracovať, napriek tomu, že byt je možno veľký, ale nie je tam naozaj to miesto, ten kútik, kde sa môžu zavrieť a v pokoji plniť požiadavky zamestnávateľa.”
Ján Palenčár:
“Áno, je to takisto jedna z vecí, ktorú nám priniesla koronakríza, to znamená, ako keby zmena požiadaviek klientov pri hľadaní si vlastného bývania, či už sú to byty, alebo rodinné domy, tak naozaj klienti prejavujú záujem o to, kde je možné umiestniť ten pracovný kút, ten pracovný priestor, aby neboli rušení, a aby oni nerušili zvyšok domácnosti, čiže myslím si, že o tomto do väčšej miery budú uvažovať aj architekti, projektanti, prípadne developeri pri príprave nových rezidenčných projektov, aby aj v tých, povedzme, menších bytových priestoroch bolo možné umiestniť si pracovný kút a online pracovať práve na tom home office.”
Katrin Lengyelová:
“Vráťme sa ale ešte k púšťaniu kancelárskych priestorov, ktoré avizujú niektoré firmy, počuli sme v tom príspevku, že Credit Suisse napríklad púšťa už teraz deväť poschodí, čo je naozaj veľa metrov štvorcových. Môže tento výpadok dostať do problémov finančných tých majiteľov nehnuteľností?”
Ján Palenčár:
“To, čo nám môže spôsobiť do nejakej miery zvýšenie home officeov, prípadne nejaké prepúšťanie, čo je správa z Londýna, to je to, že sa nám skôr budú uvoľňovať tie menej kvalitné administratívne priestory, to znamená, že firmy budú mať snahu pracovať v kvalitnejších priestoroch, to znamená, z tých menej kvalitných priestorov, tých administratívnych priestorov céčkovej triedy sa budú sťahovať do kvalitnejších, a práve tieto uvoľnené budovy sa môžu prípadne rekonštruovať na iný účel využitia.”
Katrin Lengyelová:
“Čiže vy nepredpokladáte, že na Slovensku, pokiaľ by tento trend prišiel aj k nám, a on pravdepodobne príde, alebo vždy tie trendy sú najprv v tých veľkých mestách, Londýn, Paríž, New York, atď., a potom postupne prichádzajú aj do tých menších štátov a miest v Európe, hovoríte teda, že ten trend bude, stane sa to, ale môže to ohroziť napríklad nejaké nové developerské projekty, alebo stavebníctvo? Lebo tam tiež pracuje veľa ľudí. Keby sa začalo menej stavať tých kancelárskych priestorov a budov, asi by to nebola pre stavebníctvo veľmi dobrá správa.”
Ján Palenčár:
“Ja som presvedčený, že toto nebude mať taký vplyv na stavebníctvo, resp. na vývoj výstavby kancelárskych budov, aby to ovplyvnilo aj zásadným spôsobom vývoj stavebného trhu. To znamená, že naozaj ten záujem o kancelárske budovy, alebo o kancelárske priestory tu bude pretrvávať zo strany firiem. To, čo v čom bude zmena, to je zmena v kvalite, v tom, aké priestory chceme.
To znamená, naozaj koronakríza napríklad priniesla iný pohľad na technológie v administratívnych budovách, to znamená, klient sa už dnes pýtajú, či, povedzme, vetranie, ako funguje vetranie v administratívnej budove, ako funguje klimatizácia, či sú ionizované priestory, a podobne, čo má vplyv, povedzme, na hygienických administratívnych celkov, čiže tu sme zaznamenali už v súčasnosti zmeny, ale nejaký zásadný pokles dopytu, to sme nezaznamenali.”
Katrin Lengyelová:
“Pravdou naozaj je, že aj niektoré developerské spoločnosti si uvedomujú nové veci, ktoré zistili práve pre pandémiu koronavírusu, a to napríklad to, že kancelária ako nejaký statický priestor je už vlastne zastaralý, a firmy potrebujú niečo flexibilnejšie, aby to viacej zodpovedalo obsahu tej práce a potrebám zamestnancov, čiže napríklad nejaké pohyblivé steny, možno pri niektorých tých činnostiach netreba ani pracovný stôl, niekedy sa aj recepcia stáva zbytočná, tak súhlasíte asi s týmto názorom.”
Ján Palenčár:
“Určite áno, to sú nové trendy vo vývoji administratívnych priestorov. Už dnes je bežnou situáciou, že zamestnanci nemajú svoje pevné miesto pracovné, ale že v podstate každý deň majú iné pracovné miesto, kde sa vlastne uvoľní, prinesú si svoj počítať, napoja sa, samozrejme sú zároveň aj typy činností, ktoré stále vyžadujú taký ten klasický systém tej malej kancelárie, ale naozaj toto je od činnosti k činnosti treba posudzovať.
Smerovanie kancelárskych priestorov ide k tomu, aby boli kreatívne, aby sa ľudia v nich dobre cítili, aby boli socializujúce, to znamená, aby sa dokázali ľudia stretávať. Dnes už v nových budovách nenájdete malé tmavé kuchynské kúty, ale naopak tieto kuchynské priestory, tie priestory, kde sa ľudia stretávajú na káve, sú v otvorených priestoroch, kde naozaj môže prísť k tomu, že sa ľudia spolu bavia aj k témam pracovným, čiže toto sú tie trendy, a tie budú ďalej pokračovať.”
Katrin Lengyelová:
“Čiže hovoríte, že tie otvorené priestory, open spacey, ktoré zažili taký najväčší boom, alebo najväčší boom, ktoré začali pred desiatimi rokmi zhruba veľmi výrazne pribúdať, budú pokračovať aj ďalej.”
JánPalenčár:
“Áno, samozrejme budú sa vyvíjať k tomu, aby sa ľudia v nich dobre cítili, že to už nebude taký ten otvorený priestor, ako si ho predstavujeme, kde je sto pracovných miest, ale naopak, súčasťou tých pracovných miest a tých priestorov musia byť nejaké oddychové zóny, musia byť priestory, kde ľudia môžu nerušene telefonovať, kde sa môžu navzájom nerušene baviť, čiže vyvíja sa to smerom k skvalitneniu prostredia, v ktorom ľudia pracujú.”
Katrin Lengyelová:
“A možno sa bude dbať aj na mnohé detaily, ktoré zatiaľ stále chýbajú v niektorých firmách asi.”
Ján Palenčár:
“Určite áno.”
Katrin Lengyelová:
“Verím tomu, že hej. Pán Palenčár, ďakujem vám za rozhovor a teším sa na nejakú ďalšiu spoluprácu. Pekný deň ešte želám.”
Ján Palenčár:
“Ďakujem pekne. Pekný deň. Dovidenia.”
[TV TA3; Ekonomika 16:30; 14/07/2020; Katrin Lengyelová; Zaradenie: Ekonomika]
